Chorá duša

Autor: Ján Socha | 10.3.2013 o 10:50 | Karma článku: 3,52 | Prečítané:  397x

Nie je to sen a či poblúznenie? Tento svet a život v ňom? Kde sa podela moja duša, kam sa stratilo moje srdce? Akoby všetku tú dobrotu a láskavosť, pre ktoré sa vždy našlo miesto v mojom vnútri, vypudil zo mňa samotný diabol, akoby ich rozdrvil vo svojich žeravých dlaniach a moje city pokrájal na márne kúsky, hodiac ich do rozbúreného oceána napospas osudu... Aký to démon sužuje mi telo, prečo mi len dušu vzal, prečo sa mu nedokázala ubrániť? A nezobral si náhodou aj moje srdce, nevyrval ho násilím z hrude? Pretože tá bolesť pálivá neutícha, každým dňom lomcuje mi telom a bičuje všetky údy...

 

A ja len bezmocne v túžobnom očakávaní bažím po uzdravení, po navrátení do skutočného sveta, kde myšlienkami netrpím, kde vládne úsmev a slnečné lúče. Nie je to náhodou volanie topiaceho sa o pomoc, alebo je to klam a či usnutie, z ktorého postačilo by precitnúť? A vôbec, existuje miesto, kam sa uchýlila moja duša, dýcha vari ešte, očakáva ma niekde v diaľke, keď nepočuje moje žalostné volanie? Nemám poňatia, čo pri živote naďalej ma drží, no bolesť najbližším spôsobiť najväčším hriechom by sa stalo.

A či na prvý pohľad, zdajúc sa obdobie temna nekonečnosťou, ktoré  po sebe zanechalo obrovskú spúšť v hĺbke duše, kedy je zdravý úsudok neznámym pojmom, neprichádza čas, kedy sa husté, do siva sfarbené mračná začínajú trhať a uvoľňovať  cestu hrejivým slnečným lúčom. Akoby ten čas záplav studených nocí a poblúznení svojho imaginárneho sveta, keď je myseľ ešte stále poznačená minulosťou, snažiac sa vymaniť z uzavretosti, zdal sa byť na konci.

S východom slnka začína rásť istota i odvaha, zem pod nohami stáva sa pevnejšou. No pazúry minulosti ešte vždy sú badateľné, ich jazvy naďalej nezacelené a hoci len v spomienkach, no stále citeľné. Ten chýbajúci pocit už dávno neobsahoval toľko eufórie, okamihov, ktoré sú zakaždým niečím výnimočné a práve tie chvíle vnášajú do tela  tak slastnú rozkoš a pokoj v duši.

Avšak myseľ, preberajúca sa z hlbokej letargie, vyhlasuje pátranie po príčinách, čo ukončili tak náročné čakanie, aby dovolili človeku zavŕšiť hľadanie svojho vlastného ja, ktoré si však ešte stále nevychodilo svoju cestičku a neraz ostane stáť na križovatke ciest mlčky premýšľajúc, komu dá prednosť. No postupom času sa tie rozchádzajúce cesty zdajú byť známejšími, už nie sú tak lákavé ako kedysi, akoby človeku zrazu stačilo kráčať iba v jednom pruhu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Fake news: ako sa robí propaganda v čase internetu

Falošné správy a fabriky na trolov. Ako funguje propaganda 2.0.

ŠPORT

Cibulková zdolala Češku a postúpila do 2. kola

Slovenka má v úvode roka bilanciu tri výhry a dve prehry.

TECH

Jeden výživový doplnok by mali užívať všetky mladé ženy

Typ vitamínu B pomáha pri tehotenstve znížiť riziko vrodených porúch.


Už ste čítali?